Drevo je pravdepodobne popri kameni prvým materiálom, z ktorého je vyrobený človek vyrábal nástroje a príslušenstvo pre seba. Prvá pomoc primitívneho človeka nebola nemôže byť nič iné ako nejaký klub, kôl, pobočka, príp tŕň, ktorého stopa zmizla v storočiach minulého času.
Drevo nemalo len v minulosti výhodu oproti ostatným materiálov, má stále prvenstvo ako najpoužívanejšíz materiálu. Avšak ako nástroj – najmä po výskytoch plastická hmota - je potlačená, pretože množstvo "drevených" nástroje, ako sú rukoväte nástrojov, telesá hoblíkov atď. robia dnes z plastov. Drevo sa dnes používa najmä ako materiál, počnúc od strešnej konštrukcie až po skelet močasti lietadla, od prepážok až po drevené figúrky.
Znalosť dreva
Na prvý pohľad sa zdá byť veľmi jednoduché zorientovať sa medzi stromamimateriálov. Nie je to však tak: pre rozlíšenie, triedenie, použitie a spracovanie dreva je nevyhnutné odborné znalosti.
Pri práci vo vlastnej réžii sa človek stretáva s drevom ako pri rezive, t.j. polotovar. Takéto matkyboli to: laty, trámy, fošne, dosky a dosky. Všetky tieto materiály môžu byť vyrobené z mäkkého alebo tvrdého dreva. Rozdiel medzi týmito materiálmi tak v oblasti spracovania, ako aj v trvanízáťaž je veľká. Mäkké drevo sa pozná podľa väčších vlákien, zjavne slabá štruktúra a ľahká stlačiteľnosť. Takmer najviac použité mäkké drevo je jedľa. Jedľové drevo je ľahké a dobré dá sa tvarovať. V dome a okolo domu sa používa na výrobu: dvere, okná, rámy atď. Starší hovorievali, že nám mäkké drevo prechádza celým jeho životom, počnúc od kolísky až po rakva.
Tvrdé drevo je plnšie, masívnejšie a ťažšie. Jeden kubický decimeter surového dreva má hmotnosť 830 g a rovnaký objem z mäkkého dreva len 450 gr. Vlákna z tvrdého dreva sú husté distribuované a vykazujú jemné línie. Tvrdé drevo sa ťažšie štiepi a triesok je menej. Dobrý príklad na zobrazenie vlastností tvrdé drevo je násada od metly, násady rôznych nástrojov a parkety. Stromy s ihličkovitými listami, vždyzelené, sú mäkké a od listnáč, breza, topoľ, vŕba a lipa sa považujú za mäkké.
Na spracovanie je vhodné len suché drevo s menej ako 13 %. vlhkosť. Drevo obsahuje vlhkosť nielen bezprostredne po sa spracúva výrub (často sa vtipne hovorí „na tomto strome nedávno spieval kos), ale aj vtedy, keď prebiehašteniatko malo možnosť absorbovať vlhkosť. To je známe drevo je hygroskopické, ale rýchlo absorbovaná voda sa z neho pomaly uvoľňuje odparuje. Mäkké drevo musí po rezaní vyzrieť aspoň dva roky rokov a tvrdé štyri, aby dostatočne vyschli na spracovanie. Samozrejme, je to tak, keď sa sušenie robí vo voľných podmienkach, t.j. prirodzene. Teraz existujú moderné počítačové systémy a kondenzačné sušičky, ktoré riadia proces sušenia dreva a čas na kvalitne vysušené drevo sa mnohonásobne skrátil.
Keď sa voda z vlhkého dreva vyparí – hlavne keď sušením a navlhčením niekoľkokrát za sebou sa drevo výrazne deformujemyš, "funguje". Je to pochopiteľné, ak si to uvedomíte vlhkosť absorbovaná stromom môže predstavovať 130 % sušiny strom. Deformácia do značnej miery závisí od miestatrvalý prierez stromom, odkiaľ sa rezivo rezalo. Ak by porozumenie deformácii kvôli niektorým konceptom nezostaloo neúplné, oboznámme sa najskôr s názvami častí, ktoré vytvorte štruktúru stromu pomocou obrázku 1.
OBRÁZOK 1
Obrázok 2 ukazuje, ako sa dosky a trámy deformujú vystrihnúť z jednotlivých častí tela. Najdôležitejšia vlastnosť dreva je: objem vlhkého dreva sa vplyvom sušenia zmenšuje. Pracovné to je to, čo potrebujete pri výrobe predmetov z drevených prvkov dobre "sadnú" a namiesto toho ich narežte na trochu väčšiu veľkosť menej. (Jeden zrejmý príklad: v drevenom koryte, ktoré gazdiná naleje vodu, aby sa strom nafúkol a koryto sa nafúklo prestala vytekať voda. Doska absorbuje vodu a tak veľmi napučiava že sa trhliny „uzatvoria“ a koryto už nezateká).
OBRÁZOK 2
Charakteristickým znakom dreva je, že je odolnejší voči v smere vlákien, ale ľahko sa zaskrutkuje, pričom je kolmý na smer vlákna sa ľahko lámu. Odpor sa značne líši v závislosti od závislosti od hustoty a rovnomernosti rozloženia vlákien. Hrubšie vlákna poskytujú väčšiu odolnosť a v mieste uvoľnenia a nerovnostíodpor rovnomerne rozmiestnených vlákien klesá.
Rezivo sa reže pozdĺžne v smere vlákna, okrem keď bolo poleno pokrivené, granát. Miesto rastu konárov sú označené uzlami a zákrutami a zákrutami vlákien.
Ak je rezané rezivo oveľa širšie ako hrúbka, do hrúbky 40 mm sa nazýva doska a nad touto hrúbkou dav. Ak má rezivo štvorcový prierez, pravidelné polygonálne alebo obdĺžnikové potom až do rozmerov 10x10 sa nazýva lata a nad týmito rozmermi sú nosníky. Ak je prierez má zložitejšiu formu, akou je napr.rám na obrázky, potom sa nazýva profilovaná lišta.
Rezivo, ktoré nie je narezané na bokoch, má aspoň jeden nespracovaná strana a ako taká nemôže byť spásaná hakosi vedľa seba. Hobľuje sa však po zoškrabaní hladké a má hladké povrchy, bez trhlín.
V praxi sa používajú dyhy, preglejky a najnovšie: panelové dosky a dyhované dosky. často špe-dosky sa nesprávne nazývajú dyha! Zvyčajne sa vyrába dyha lúpaním veľkých stromov, ktoré sa otáčajú, približne rovnako ako keď sa zrolované plátno rozvinie. Pílená dyha se získané rezaním dosky po doske pozdĺž stromu a dyhy ošúpané nožom, priečnym rezom plátov nožom dĺžka stromu. Hrúbka dosiek sa pohybuje medzi 0,6-1,2 mm. Dyha bez poškodenia, bez uzlov, s peknou textúrou je dyha na zakrytie "tváre", a menej pekná, prípadne poškodená a priebežná, lepená, je dyha pre rubovú stranu. Vonkajšie, viditeľné prevrchná časť väčšiny nábytku je pokrytá dyhou, kým iný typ dyhy sa používa napríklad na zadnú stranu nábytok.
Smrekové dosky sa vyrábajú lepením niekoľkých suchých kožušínnir taniere na seba. Ak sú vzájomné smeryhenna normálna alebo diagonálna, sila a hmotnosť na niekoľko krát prevyšujú pevnosť a hmotnosť dosky rovnakej hrúbky. Hrúbka doska podľa počtu vrstiev je: 3-5 mm pre trojvrstvové, 6-8 mm pre päťvrstvové a 9-12 mm pre šesťvrstvové.
Dyha a preglejka sú vyrobené iba z tvrdého dreva a preto sú ťažšie ako dosky podobnej hrúbky. Ich hmotnosť sa zvyšuje a kvôli lepidlu.
Panelové dosky sú vyrobené z lamiel z mäkkého dreva lepené medzi dve dyhové alebo preglejkové dosky, čím sa zvyšuje hrúbkou sa získa tvrdý a krásny povrch a hmotnosť a pevnosť sú o niečo väčšie ako dosky z mäkkého dreva rovnakej hrúbky. U v nábytkárskom priemysle našli panelové dosky široké uplatnenie.
Obložené dosky sú drevené dosky (preglejka, panelové dosky, drevotrieskové dosky, tvrdé vláknité dosky atď.) pokryté plastovými doskami omši. Majú jednu alebo obe strany hladké, lesklé a voliteľné maľované (imitácia drevenej dosky a pod.). Nie sú však úplne lacné sú vďaka svojej pevnosti, vzhľadu a ľahkému čisteniu povrchu široké uplatnenie.
Tvrdovláknité dosky (vláknité dosky) sa vyrábajú z drvené konopné vlákna alebo hobliny z mäkkého dreva zmiešané s umelou živicou, ktorá po term spracovanie sa lisuje pod vysokým tlakom do platní. Špecifické ich hmotnosť je vysoká a pri tvrdých doskách môže dosiahnuť i 150% mernej hmotnosti vody. Tieto platne sa často nazývajú umelé platne.
A napokon do tejto skupiny platní patria aj duté platne vyrobené z mriežkovej konštrukcie z lamiel z mäkkého dreva, pokrytý taniermi. Keďže sa nedajú odrezať, z týchto plátov vyrábajú sa len určité prvky, ako napríklad dvere.
